Pripomienky ku koncepcii poslali:

1. hlavní odborníci MZ SR: prof. MUDr. Igor Riečanský, CSc., prof. MUDr. Peter Krištúfek, CSc., prof. MUDr. Štefan Krajcík, CSc., prof. MUDr. Ivan Štúr, CSc., doc. MUDr. Peter Strmeň, CSc., doc. MUDr. Juraj Payer, CSc., riad. MUDr. Viktor Žák, CSc., prim. MUDr. Jozef Turay, CSc., MUDr. Jozef Bednár a doc. MUDr. Vladimír Šefránek, CSc.,
   
   
2. krajskí odborníci odboru vnútomé lekárstvo: doc. MUDr. Juraj Hrnčiar, CSc. doc. MUDr. Jaroslav Daniška, CSc., prim. MUDr. Marian Kaščák, prim. MUDr. Bohuš Renker, CSc.,
   
   
3. prof. MUDr. Ivan Ďuriš, DrSc., prof. MUDr. Ján Murín, CSc" a MUDr. Soňa Kiňová, CSc. navrhli samostatnú koncepciu odboru vnútorné lekárstvo.

      V koncepcii sme sa snažili rešpektovať pripomienky, ktoré znamenali prínos pre formuláciu jej obsahu. Ďakujeme každému, kto sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na jej definitívnej podobe. Takto sme ju aj odoslali na zverejnenie do časopisu Lekársky obzor. Časť pripomienok vyplynula z nepresností alebo i z nesprávneho pochopenia návrhu koncepcie, vynasnažili sme sa preto text koncepcie upraviť, no časť pripomienok sme pre naše odlišné stanovisko neakceptovali.

      K pripomienkam, ktoré sme neprijali, zaujímame toto stanovisko:

      Prof. Riečanský prirovnáva potrebu a možnosti integrácie vo vnútornom lekárstve a v kardiológii. Bez integrácie ani v kardiológii nemožno ovplyvňovať ochorenie človeka, iba poškodený orgán, chorobu, príznaky. Neznamená to však, že netreba podporovať dielčie oblasti kardiológie, iba to, že "všeobecný" kardiológ a všeobecný internista musia dokázať urobiť syntézu a byť integrátormi. Sú totiž aj iné názory doma i vo svete ako je názor v článku, ktorého autorom je J. Hradec (domácich autorov uvádzame v odkazoch na literatúru). Vynasnažili sme sa však zdôrazňovať nevyhnutnosť spolupráce internistu, nadstavbových špecialistov i špecialistov hraničných odborov. Ani na najväčších internistických pracoviskách nie je možné vytvárať pre nadstavbové odbory samostatné oddelenia, iba samostatné úseky nadstavbových odborov. V interne je 10 odborov, ktoré sú jej integrálnymi súčasťami. S "parceláciou" by nastala dezintegrácia až likvidácia interných oddelení, ale aj likvidácia starostlivosti o pacienta, najmä polymorbidného. Avšak konkrétne pripomienky prof. Riečanského sme akceptovali.

      Prof. Krištúfek poukazuje na nemožnosť pripojenia dialýzy k internému oddeleniu z ekonomických dôvodov. Platí to pre neštátne "dialýzy", v štátnych zariadeniach je rad takýchto spojení s výhodnou ekonomickou bilanciou, odhliadnuc od výhod pri špecializačnej príprave (nefrológ sa napr. nemôže pripravovať na špecializáciu na dialyzačnom oddelení) a od iných výhod pripojeného dialyzačného strediska k internému oddeleniu.

      Prof. Krajčík sa díva na geriatriu a na jej vzťah k vnútornému lekárstvu iba zo svojho pohľadu, ktorý je viac - menej podmienený funkciou geriatrickej kliniky. Geriatria dopĺňa internú medicínu, je jej nadstavbou, neznamená to však, že je "internou" každého chorého jednotlivca nad 65 rokov veku. To prakticky ani nie je možné v inom zariadení, ako je klinika. Na okresnej alebo aj na regionálnej úrovni (bývalé NsP II) by to znamenalo zriaďovať paralelne 2 interné oddelenia: jedno pre dospelých chorých do 65 rokov, jedno pre chorých nad 65 rokov. Ostatné pripomienky nie je potrebné komentovať.

      Prof. Štúr zdôrazňuje psychosomatický pohľad na chorého človeka. Psychosomatická medicína je jedným z nadstavbových odborov, uvádzame ju v koncepcii a snažili sme sa, aby sa v koncepcii nestratil pohľad na človeka so somatickou i psychickou oblasťou jeho osobnosti. Všetko však do koncepcie nemožno zabudovať. Sme však za termín "psychosomatická medicína" (teda bez "behaviorálna"). Behaviorizmus sa označuje za vedecký materializmus Západu, aj preto je toto epiteton v terminológii nesprávne a je aj úplne zbytočné (to sa však netýka pripomienok p. profesora Štúra).

      Doc. Strmeň pripomína potrebu taxatívne vymenovať druhy ambulancií (v ambulantnej časti interného oddelenia). Taká je však iba jedna - "interná ambulancia". Pokiaľ však ide o ambulancie ako súčasť interného oddelenia, aj sami by sme sa návrhu tešili, ale neumožní ho "normatív", t.j., že počet špecialistov oddelenia je limitovaný. Preto sme uviedli formuláciu, že počet závisí od druhu pracoviska a od špecialistov, ktorí v ňom pracujú.

      Doc. Payer nabáda k spojeniu obsahu (k vzájomnému doplneniu) koncepcie, ktorú predložil prof. Ďuriš a spoluprac., s návrhom koncepcie, ktorý sme pripravili. Pokúsili sme sa o to. Treba však zdôrazniť, že koncepcia prof. Ďuriša a spolu- prac. je skôr formulovaná ako návrh na prípravu akreditácie v internej medicíne. Koncepcia musí zahrnúť i to, čo v súčasnosti platí (a ešte bude dlhšie platiť) i to, čo sa pripravuje pre neskoršiu perspektívu príslušného odboru. Treba ešte dodať, že táto koncepcia je konsenzom, ktorý sa dosiahol na diskusných sústredeniach vedúcich internistov na Slovensku s postupným upravovaním od r. 1992, a hlavný odborník pre vnútorné lekárstvo je iba jedným z jej navrhovateľov, ale je jej predkladateľom. je to teda dokument pripravovaný v súlade s predstavami celej slovenskej internistickej obce, nie ako uvádza doc. Payer - iba hlavného odborníka. S návrhom koncepcie boli členovia výboru Slovenskej internistickej spoločnosti oboznámení a mnohí sa na diskusných sústredení nielen zúčastňovali, ale aj participovali na tvorbe jej obsahu a formulácií.

      Riaditeľ, MUDr. V. Žák, CSc. predpokladá identickosť náplne v časti činnosti internistu a praktického lekára, predovšetkým v ambulantnej sfére. Internista je v poliklinickej (ambulantnej) medicínskej starostlivosti konziliárom praktického lekára a tak kolízia by vznikla iba pri nahradzovaní činnosti praktického lekára. Neočakávame takúto podvojnosť, keďže tu internista bude konziliárom až asi pre 5-6 praktických lekárov, preto ani nebude môcť vykonávať činnosť, ktorá je v ich náplni. Ostatné pripomienky možno akceptovať, iba v časti o druhu a počte ambulancií, keďže nepôjde o poliklinické ambulancie, ale ambulancie nemocničného interného oddelenia, zaujímame také stanovisko ako k prípomienke doc. Strmeňa.

      Primár Turay, CSc., má námietky voči zriaďovaniu laboratórií na klinickobiochemické vyšetrenia pri lôžkových oddeleniach. Je to iba nedorozumenie, také laboratóriá sme nemali ani na mysli. Vo vnútornom lekárstve sa budú robiť EKG, ECHOKG, ergometrické a mnohé iné vyšetrenia vo vyšetrovniach (laboratóriách). P. primár zvolil iba nesprávne príklady. Napriek tomu sme dikciu upravili.

      Doc. Šefránek dáva dovedna koncepciu i jej dôvodovú správu. Tá však nie je súčasťou koncepcie, ale práve tézami sa snaží dokázať (svoje) miesto odboru v oblasti klinickej medicíny. Klinická fyziológia aj patologická fyziológia sú súčasťou všetkých klinických odborov, aj internej medicíny, ale v internej medicíne sú nepochybne a nediskutabilne najviac obsiahnuté - téza o teoretickej báze klinického myslenia a o osi praktického konania v klinickej medicíne je opäť iba v dôvodovej správe, nie v koncepcii, ale platí. Doc. Šefránek preceňuje nároky na vedomosti internistu, ak požaduje u neho schopnosti polyhistora, ale nedoceňuje ho, ak má vyšetriť a pripraviť pacienta napr. na chirurgický výkon, najmä ten najnáročnejší, obyčajne pri polymorbidite. Tam je najviac potrebná koordinačná činnosť, schopnosť dať do súladu napr. operačnú záťaž a funkciu vnútorných orgánov s operačným rizikom. Musí zhodnotiť i farmakoterapiu, ktorú pacient má a musí ešte dostať, posúdiť indikácie a kontraindikácie. Musí to byť vždy v súlade s nálezmi a názormi špecialistov. Nevyhnutnosť spolupráce, či už v rámci odboru, či spolupráce interdisciplinárnej, sa zdôrazňuje na mnohých miestach koncepcie. Pri príprave definitívnej koncepcie sme mnohé pripomienky akceptovali, ale i tak sa koncepcia neskrátila (hoci je kratšia ako napr. česká, ale aj predošlá slovenská).
      Angiologická JIS sa na interných oddeleniach nebude zriaďovať ako samostatná, takáto JIS, a to iba výnimočne, bude na vysoko špecializovanom pracovisku, ako je napr. SÚSCH a kardiocentrá, ale nespadajú do pôsobnosti internistov. Úplnou kvalifikáciou treba rozumieť nielen atestáciu II. stupňa, ale i splnenie požiadaviek na výkon určitej funkcie. Atestácia II. stupňa je úplnou kvalifikáciou na činnosť v odbore. Pre funkciu primára oddelenia je napr. sama kvalifikačná atestácia II. stupňa nedostačujúca, tu je potrebné splniť rad ďalších požiadaviek (doba praxe v odbore, organizačné schopnosti a iné).

      Hlavnému odborníkovi, MUDr. Bednárovi ďakujeme za pripomienku, ale ako je známe, územnosprávne členenie SR nie je so všetkými dôsledkami ukončené doposiaľ, je preto predčasné hovoriť o určitom, či určenom regióne.

      Doc. Hrnčiar napred kriticky hodnotí súčasnú transformáciu v zdravotníctve z pohľadu internej medicíny, ale vychádza z banskobystrických špecifík. Nabáda k ponechaniu predošlej terminológie pri označovaní odborov vnútorného lekárstva - termín "čiastkový", ponechať (nie označenie nadstavbový). Toto pomenovanie sa zaviedlo jednotne vo všetkých základných odboroch. Akceptovali sme pripomienku o znevýhodnení JIS interny voči oddeleniam anesteziológie a intenzívnej medicíny, ako aj pripomienku v poznámke o reumatológii. Koncepcia zahŕňa reumatológiu medzi odbory, ktoré sú integrálnou súčasťou vnútorného lekárstva (je tomu tak vo všetkých verziách koncepcie). Kritické poznámky docenta Hrnčiara sú veľmi cenné a trefné, ale sú "mimo" koncepcie odboru vnútorné lekárstvo. Treba akceptovať všeobecné pravidlo, že koncepcie nadstavbových odborov musia byť v súlade s koncepciou odboru základného.

      Doc. Daniška spomína najmä chýbanie špecializačných náplní, tie však nie sú súčasťou koncepcie, ale pripravujú sa. Ide o náročnú úlohu, keďže treba rešpektovať aj požiadavku procesu akreditácií. Funkcia starší sekundárny lekár nie je v nomenklatúre kádrov lekárov, ale uviedli sme túto požiadavku, keďže je zaužívaným funkčným označením (v súvise so samostatne pracujúcim lekárom).

      Pripomienky primára Kaščáka a primára Renkera sme akceptovali, až na návrh voliteľnosti hlavných a krajských odborníkov. O návrh však podáva Slovenská internistická spoločnosť a tam možno uplatniť spôsob výberu týchto funkcií.

      Bratislava 20. 4. 2001
      Prof. MUDr. Milan Pavlovič, CSc.,
      hlavný odborník MZ SR pre vnútorné lekárstvo